Čau čau, ďakujem veľmi krásne, že môžem byť súčasťou tohto tvojho projektu, som naozaj poctený! Volám sa Stano, mám 22 rokov a už vyše 8 sa venujem písaniu fantasy príbehov. Vydávam ich ako samovydavateľ a neustále sa učím... nie som v tom žiadny profesionál, len si plním svoj sen. Beriem to celé ako školu a kreatívnu činnosť, ktorá ma extrémne napĺňa... porovnateľne to cítim už iba s videami, ktorými sa do istej miery už začínam aj živiť.

Prvé nápady na Dotyk draka, moju prvú knižku, som začal písať začiatkom leta 2012. Dovtedy to boli len také školské súťaže a podobne, kde som len raz dostal čestné uznanie a aj to v poézii. :D Čítam odmalička, čiže keď som sa potreboval nejako kreatívne realizovať, nadchlo ma vytvoriť vlastný svet, ktorého budem „pánom“ a môžem svojimi príbehmi spôsobiť v druhých ľuďoch také emócie, aké som ja sám zažíval pri čítaní.

Ten čas, ktorý tomu venujem, nechávam čisto na to, kedy mi robia spoločnosť múzy. To v slovenčine znamená, že to nesilím, ani nemám žiadny harmonogram. :D Keď som ale zažraný do písania knihy a beriem to ako súčasť môjho pracovného dňa, tak vtedy som schopný za tým samozrejme presedieť hodiny. Inokedy si len tak občas zaznačím nápad, či spojitosť do zápasníku, čo potom neskôr rozpracovávam.

2.Keď už sme pri tvojej tvorbe, zatiaľ ti vyšli dve knihy, ktoré si si vydal sám. Bolo to pre teba náročné vydať si knihy sám? Skús nám úprimne povedať, koľko za tým je námahy a úsilia a ako to v tvojom prípade celé prebiehalo.  

Nuž, už sa do toho pri vydávaní tretieho dielu celkom zabieham, hah. Úprimne to samotné vydanie už nevidím ako problém. Som neskutočne rád, že okolo mňa neustále pribúdajú ľudia, ktorí sú ochotní podporiť moju tvorbu. Len vďaka nim som tie knižky totiž vydal, pretože aj keď veľ´kú časť z ich nákladov si hradím sám, bez finančnej pomoci ostatných by som určite nezvládol vydať jednu knihu za rok... trikrát po sebe. 

Skutočný oriešok je samotný predaj. Keďže som samovydavateľ, premyslieť nejaký ten „marketing“ a podobne je pre mňa ešte stále náročné. Námaha za tým celým spočíva v tom, že takto máš zodpovednosť nielen za rukopis, ale aj za celý proces. 

Teda moja práca na knižke vyzerá asi takto:

1 – Napísať prvotnú verziu (za pomoci poznámok a osnovy)

2 – Predtým ako sa pustím do opráv a prepisovania, začnem oslovovať ľudí na korektúru, zalomenie, tlač, distribúciu

3 – Prepisovanie rukopisu (grafik začína tvoriť obálku)

4 – Rukopisu sa ujmä korektorka (ja dohodnem tlač)

5 – Prebieha korektúra

6 – Grafik rukopis pripraví do tlače

7 – Idem po knižky do tlačiarne, časť si nechám, zvyšok odovzdám distribútorovi, ktorý to dá do kamenných predajní

Toto je celý proces u mňa osobne. Mám nad tým väčšiu kontrolu, než vo vydavateľstve, ale je to aj väčší tlak, aby všetko dopadlo naozaj stopercentne. V čom som samozrejme mával medzery a stále je čo zdokonaľovať. Ale priznávam, pri tretej časti to už celkom mám zmáknuté. :D

Oslovil som niekoľko vydavateľstiev, od ktorých som žiaľ nikdy žiadnu spätnú väzbu na moju tvorbu nedostal. Niečo sa riešilo neprofesionálne, inde ma naťahovali až to zamietli, další neodpovedali vôbec. Nemám dôvod si myslieť, že niekto z nich môj rukopis vtedy čítal.

Tak som sa rozhodol, že si to vydám sám. Iste, prejavilo sa to v určitých veciach... ale pre mňa sú to stále skúsenosti a prvé základy budovania môjho sna - byť spisovateľom na plný úväzok. 

Nikdy som taký zoznam nemal... ale po pár skúsenostiach si to pomaly zavádzam, vysvetlím v ďalšej otázke :D

Určite áno a žiaľ niekoľkokrát. Vadí mi, keď čakám na recenziu na knižku a vo výsledku dostanem ani nie dva riadky „názoru“, čo je vlastne úplne zbytočné a vtedy sa dodatočne presvedčím o „profesionalite“ daného recenzenta. To je ale moja chyba, že som občas zanedbal to, aby som mal prehľad o danom človeku.

Ale stalo sa i to, že recenzentky na moje knižky proste zabudli. A nie je to príjemné sa po roku dožadovať recenzie. :D Nikdy som si neurčoval čas na prečítanie, akosi som vždy veril, že to človek zoberie ako záväzok a nenechá ma čakať. 

A ako čerešničku nemôžem zabudnúť na to, keď sa niekto cíti dôležito a zahrá sa na pyromana. xD

Alebo keď niekto chce na recenzom výtlačku dokonca zarobiť, to je za mňa okrádanie buď mňa ako autora, alebo v inom prípade vydavateľstvo. 

6.Keď sme pri recenzentoch a recenziách.. Ako vnímaš negatívne recenzie na tvoju tvorbu? Prijmeš to a snažíš sa z toho poučiť a posunúť  ďalej alebo to naopak ignoruješ a tváriš sa, že žiadna takáto recenzia nevyšla? 

Máš to tak, že môžeš dostať sto pochvál a jednu kritiku... a ty myslíš iba na tú kritiku, ostatné pre teba neexistuje zrazu. Vo všetkom sa však snažím vidieť konštruktívnu kritiku, čo má v konečnom dôsledku na svedomí aj to, že sa snažím o neustály progres.

Ale ak niekto má pocit, že obyčajným bezduchým nákladom a disrespectom odovzdá nejakú hodnotu na ceste za mojím zlepšením, tak vtedy sa dotyčnú osobu naozaj neoplatí brať ako relevantného recenzenta.

 7.Stretol si sa už ako slovenský autor medzi rivalitou medzi inými autormi? Prípadne stalo sa ti to už? Snažíš sa svojich kolegov podporiť všetkých bez ohľadu na žáner alebo len toho, koho tvorba sa ti páči? A ako vnímaš priateľstvá medzi autormi? Skôr ako áno, je to naozaj pravé priateľstvo alebo „priateľa si drž blízko, ale nepriateľa ešte bližšie“?

Absolútne, nemáme tu nikto s nikým súperiť. Jednak, Slovensko je príliš malý trh na to, aby tu bola nejaká rivalita a za druhé, stále spomínam svoj vlastný progres... čiže od druhých si maximálne beriem inšpiráciu a snažím sa nabrať nové vedomosti, než to, aby som s niekým bojoval.

Žiaľ, momentálne posledné obdobie skoro vôbec nečítam, čiže na nejakú veľkú podporu ostatných spisovateľov veľmi nemyslím. Napriek tomu si nenechávam ujsť knižky Ďura Červenáka, tých si robím pomaly, ale isto zbierku. :) 

Ale minimálne medzi autormi a autorkami, čo pôsobia na Instagrame vnímam dobré vzťahy, čiže určite je za mňa cesta skôr spolupráca medzi tvorcami, ako rivalita.

 8.Dovolím si načať aj túto tému a to Instagramové kauzičky, a to aký máš nato názor ty, ako to vnímaš?

Viedla ma k tomu osobná skúsenosť a takpovediac sa to vo mne nahromadilo, pretože som vnímal môj rovnaký názor od viacerých ľudí a nikto sa to neodvážil vyhlásiť verejne a s konkrétnym menom. Tak som si za to sadol a vypľul zo seba autentické pocity, aké sa vo mne nahromadili.

Keď niekto chce na recenzom výtlačku zarobiť, je to za mňa maximálne neprofesionálne. Možno presne takto ma radi označili ľudia, ktorých sa môj výstup dotkol, ale je mi to úprimne jedno. Sú ľudia, ktorí s tým nesúhlasia, sú ľudia, ktorí mi dali za pravdu. Princíp robenia recenzií bookstagramermi nevnímam ako biznis. Žiadneho bookstagramera som do recenzovania mojej tvorby nikdy nenútil. Ak má niekto pocit, že si za svoj názor na knižku zaslúži finančnú odmenu, má sa to riešiť predom.

Neľutujem nič, možno s výnimkou toho, ako tvrdo som to odprezentoval. Riešil som charakter, ľudia si všimli, že som (ako čerešničku na torte) zverejnil svoj IBAN s tým, že daných 5E, ktoré slečna získala za môj recenzák, požadujem späť.

Tak ako pri všetkých peniažkoch, čo sa mi podarí zarobiť knižkami, aj tieto som samozrejme plánoval vložiť na osobitný účet, z ktorého tie peniaze naspäť do tvorby poputujú. V skratke, ľudia riešili formu, obsah pomenej a to ma mrzí.

Našli sa autori, ktorým to je v princípe jedno. Boli tu však aj názory od zabehnutých ľudí v tomto odvetví, ktorí zdieľajú môj názor. Je však pravda, že veľa ľudí sa neozve na plné ústa, alebo svoj názor zaobalí do nevinnosti a nezainterenovanosti, lebo sa obávajú práve toho shitstormu, ktorý sa zniesol na mňa.

Nemám povahu, žeby mi také čosi bralo spánok. Je však bežné, že ľudia sa neradi dostávajú do konfliktu a tak sa radšej tomu problému nepostavia otvorene. Nie žeby som ja konflikty vyhľadával, to vôbec. Ak však mám riešiť niečo, za čím si stojím, tak mi nevadí vyvinúť snahu za to, aby som to aspoň skúsil dosiahnuť.

Týmto by som rád pozdravil všetkých tých, ktorí si v danej kauzičke prišli do mňa kopnúť :D Nezaujímal som ich dovtedy... nebude mi kradnúť spánok, ani keď sa o mňa nejaké samozvané bookfluencerky (to čo za odporné slovo som stvoril?) nebudú zaujímať ani odteraz. Bez spisovateľov by tu nemali čo robiť. Ja som poctený, že som na ceste stať sa spisovateľom a týchto ľudí v plnení môjho sna naozaj nepotrebujem. :) 

Snád sa im bude dobre influencovať aj bezomňa, haha.

Dobrá otázka... to keby som vedel. :D Ale minimálne čo viem povedať je, že na rok 2021 žiadnu knihu odomňa nečakajte, potrebujem pauzu... môj chrbát a prepálené tvorivé závity potrebujú mesiace regenerácie. :D

Za to sa však chcem omnoho viac venovať budovaniu svojho mena, Instagramu (ktorý je mojou vizitkou) a videotvorbe, ktorá je moja veľa láska. Takže mám cieľ osloviť nových ľudí, či už takým alebo onakým spôsobom a dostať moju trilógiu LYSANTHYS ďalej do sveta.

Tretí diel série je posunutý opäť o roky po udalostiach druhej časti. Hlavné postavy sú tentoraz rovno tri, ktorých osudy sa dosť preplietajú a je to taký trojuholník rodiny, lásky a konfliktov na pozadí upadajúcej spoločnosti. 

Samozrejme, zase bude poriadne striekať krv a vlkolaci budú trhať hlava nehlava. :D A konečne dám poriadny priestor aj drakom. Už bolo na čase!

Nuž, také situácie má asi každý. Ale veľa vecí v mojom súčasnom živote vyplýva so súbojom s komfortnou zónou, hľadaním svojho pevného miesta vo svete a osamostatnením sa. Čiže v procese tvorby sa snažím zúžitkovať všetko, čo som prežil.

Či už čo som (ne)zažil s dievčatami, ako som spoznal moju jedinú, ako som sa osamostatnil od rodičov a podobne. Takisto aj vlny kritiky, ktoré sa zniesli na Dotyk draka. Tá kritika ma neustále formuje a som čoraz hladnejší za progresom, nedokážem stagnovať. 

Snáď som dokázal odpovedať :)

Nemusím sa zamýšľať, vidím to jasne pred očami každý deň, vždy keď ráno vstávam a keď večer idem spať. Mojím cieľom je živiť sa umením, knihami a videotvorbou. Nestrachovať sa o financie, byť zdravý a pomáhať si vzájomne s rodinou, kamošmi a s mojou priateľkou.

Ten obraz je, že všetci moji blízki sú zdraví, majú sa dobre... a vo vlastnom dome spoločne s mojou Hanny tvoríme každý vo vlastnom štúdiu s tým, že budujeme u ľudí kúzlo pozerať sa na realitu inými očami. Že žijeme preto, aby sme tvorili a dokázali tým platiť náklady na bežný život a taktiež ďalšie umenie. To je môj celý neskromný sen.

Miesto pre teba a tvoje slová, ktoré by si chcel odkázať svojim čitateľom, sledovateľom 

Ak ste čítali Dotyk draka, mali by ste čítať Muž z rodu vlka. Aby ste videli ten progres! A keď ste čítali Muž zrodu vlka, musíte čítať Slzy čarodejníkov. Aby ste videli ten progres! Viac nežiadam :D

Kniha Lysanthys III - SLZY ČARODEJNÍKOV vychádza 11.11.2020, takže budem rád ak to podporíte!

A ešte sa ľúbte, separujte odpad, šírte lásku, podporujte sa, svetový mier a tieto veci... :D

Ja sa ešte raz chcem poďakovať Stanovi, že prijal pozvanie do tejto série a odpovedal mne a tiež aj Vám na tieto otázky. 

Tým, ktorí si tento rozhovor prečítali do konca veľmi ďakujem a verím, že sa Vám páčil, budem veľmi vďačná ak zanecháte komentár či už pod článkom alebo mi napíšete na Instagram. 

 Majte sa všetci krásne a my sa už čoskoro vidíme pri ďalšom príspevku. 

Camila ❤ 

Ahojte. Volám sa Veronica, ale možno ma poznáte skôr pod prezývkou @veronicafayes_library a tento rok som oslávila 25 rokov.

K čítaniu som sa dostala akosi popri rodine, u nás čítali asi všetci (niekto viac, niekto menej).

Počas základnej školy som však nebola obrovský knihomoľ, čítala som veľmi málo.

Zmenilo sa to niekde na prelome základnej a strednej školy.

Paradoxom bolo, že som čítala len čo ma bavilo a povinná literatúra počas strednej

školy išla mimo mňa :) (teraz by som si však rada niektoré prečítala).

Aktívne čítať som však začala len pár rokov dozadu, niekde na začiatku vysokej školy,

kedy začala moja knižnica naberať na rozmeroch.

A trvá to dodnes. Bookstagramu sa venujem už skoro 3 roky, blog mám o čosi kratšie,

no rozhodne neplánujem prestať. Baví ma to :).

Medzi moje ďalšie záľuby patrí fotografovanie,

pestovanie rastlín a trávenie času so zvieratami.

1. Čo bolo hlavným dôvodom prečo si sa rozhodla založiť bookstagram / blog, tvoje pocity z prvých postov a tvojho pôsobenia na bookstagrame? Ako si to celé zo začiatku vnímala?  (Čo si čakala prípadne čo ťa sklamalo v začiatkoch) 

Dostala som sa k tomu náhodne, keď mi na Instagrame častejšie ukazovalo práve bookstagramy. Začala som ich pár sledovať. Napokon som sa rozhodla, že to skúsim aj ja. Hlavným dôvodom bolo, že som chcela mať miesto, kde sa môžem venovať knihám a sledovať ďalších knihomoľov a využiť tak aj záľubu vo fotení. Samozrejme, že som od začiatku premýšľala, ako by mal môj profil vyzerať, výber názvu mi zabral dosť veľa času. Prvé posty boli nesmelé, bola som zvedavá na reakcie a či mi dá vôbec niekto like alebo follow. Obdivovala som ostatné účty, pekné ladené a celé to pre mňa bolo nové. Ale pravdupovediac neočakávala som radšej nič, bolo to také buď alebo. Vyslovene som to išla skúsiť a akosi to nakoniec vyšlo. Jediné čo ma asi trochu v začiatkoch mrzelo, boli niektoré bookstagramy (vtedy mali už cez 1000+ followerov) a ich postoj pri tzv. SFS (Share for Share). Pre nich bol začínajúci človek nič a odmietli ho zdieľať, napokon som nad tým mávla rukou. Asi len zabudli, že tiež niekedy začínali. Blog som si založila o niečo neskôr, keď som sa rozhodla, že chcem písať aj recenzie na to, čo prečítam a posunúť tak dojmy z kníh ďalším čitateľom.  

2. Čo považuješ za najväčší úspech na bookstagrame / blogu a čo ťa zároveň najviac sklamalo na bookstagrame / blogu? (spolupráca, dosiahnutie nejakého čísla, a pod.) 

Úspech je už len to, že sa našlo toľko ľudí, ktorým sa môj profil páči a zapájajú sa do komentovania, zanechávajú ♥ na fotkách a celkovo podporujú moju tvorbu. Takým míľnikom bolo prekročenie tisícky, čo bolo neuveriteľné, lebo v začiatkoch som neverila, že by ma mohlo sledovať čo i len sto ľudí. A ďalším úspechom bol začiatok prvej spolupráce, po ktorej sa to rozbehlo ešte o čosi viac.  

3.Koľko času venuješ bookstagramu / blogu? ( recenzie, posty, storky..) Ľutovala si niekedy ten čas, ktorý si do toho dala, ktorý si mohla využiť niekde inde? Myslíš, že si  ľudia uvedomujú koľko času je potrebné napríklad na vyfotenie fotky, úpravu? 

Snažím sa zadeliť si čas tak, aby mi to vyhovovalo a nebola som z toho frustrovaná alebo nervózna. Čas, ktorý tomu venujem neľutujem, pretože ma to istým spôsobom posúva vo viacerých smeroch dopredu. Čiže si to zadelím tak, aby som sa mohla venovať potom aj ďalším záľubám, rodine a podobne. Myslím si, že ľudia si postupne ako sledujú rôzne profily (nie len bookstagram) uvedomujú, čo všetko to obnáša. Samozrejme sa nájdu aj takí, čo si myslia, že je to spravené rýchlo a jednoducho. Napríklad ja si vždy fotky nafotím dopredu (aspoň na mesiac), sem tam sa vyskytne niečo, že musím čosi zmeniť, ale je to len chvíľková záležitosť. Následne prejdú v PC úpravou a potom nasleduje organizovanie do mriežky a plánovanie, čo kedy zverejniť. 

4. Zažila si už niekedy  pocit vyčerpania z bookstagramu / blogu, kedy si sa snažila byť aktívna, všetko vydávať pravidelne až prišiel ten deň kedy  ťa to prestávalo baviť, prestala si to zvládať (či už psychický alebo fyzický alebo z osobných problémov) a venovala si sa tomu len preto lebo si nechcela stratiť to čo si si za ten čas vybudovala, aby si nesklamala svojich sledovateľov? 

Skôr by som povedala, že som zažila celkové vyčerpanie z iných dôvodov, čo videlo aj k tomu, že som moc nemala záujem ani o bookstagram a písanie blogu. Snažila som sa síce pridávať aspoň niečo, ale nenapĺňalo ma to. Vtedy som nemala chuť pridávať nové posty, stories, recenzie, proste nič. Takže vzniklo len story s informáciou, že si dávam menšiu pauzu. Verila som, že tí, ktorým sa môj profil páči to pochopia a zostanú. 

5. Ako by si riešila situáciu ak by nad niečím sedíš niekoľko hodín, dávaš do toho maximum, zverejníš to ale spätnú väzbu dostaneš  len vážne maličkú. (Brala by si to vážne, trápila by si sa alebo by si to nechala tak, s tým, že nabudúce spravíš preto viac?)

To sa mi už párkrát stalo. Chvíľu ma to mrzelo, ale napokon som si to nepripúšťala. Proste to bolo pridané v zlý čas a tak to malo menšiu odozvu, aspoň tak som to vtedy vnímala. Snažím sa tieto veci nebrať príliš vážne a vždy si poviem, že nabudúce to bude lepšie.

6. Čo ty a spolupráce? (Snažíš sa ich mať čo najviac alebo sa snažíš tie spolupráce vybrať tak aby si s nimi bola spokojná? )  Ako sa rozhoduješ medzi spoluprácami? Ktorá spolupráca je / bola ideálna, s ktorou si spokojná a naopak, ktorá ťa sklamala alebo si s ňou nie si  / nebola spokojná?) 

Spolupráce sú niečo, čo mi ešte teraz príde niekedy ako nereálna skutočnosť, z ktorej mám obrovskú radosť. Nikdy som neverila, že práve mňa si môže niekto vybrať, aby som napísala recenziu. O to viac ma to prekvapilo a potešilo, keď sa tak stalo. Rozhodne sa nesnažím mať ich čo najviac, skôr mi ide o to, aby ma žáner alebo anotácia knihy aspoň trochu zaujali. Vždy je to o dohode. Ak ma niečo vyslovene nezaujalo, väčšinou poďakujem, ale odporučím obrátiť sa na iného knihomoľa, ktorého by mohla kniha zaujať. Ak mám v danom období na stole viac kníh, ktoré čakajú na recenziu, vždy to spomeniem a nechám na autorovi, aby sa rozhodol, či to ponáhľa alebo si rád počká. Všetky spolupráce čo som doteraz mala a mám sú skvelé, nemôžem sa na nič sťažovať, nakoľko komunikácia s autorkami a autormi je veľmi dobrá. Pri žiadnej sa zatiaľ nevyskytol problém. Týmto sa chcem všetkým, čo sa so mnou rozhodli spolupracovať, poďakovať ♥. 

7. Ako zvykneš riešiť situáciu kedy máš knihu na recenziu (ak sa ti to nestalo, tak ako by si situáciu riešila) ale kniha ťa nebaví, nepáči sa ti a dostáva do čítacej krízy? ( Dočítala by si knihu aj keď sa ti nepáči alebo by si ju odložila s tým, že možno neskôr, prípadne by si sa k nej už vôbec nevrátila?) 

Môj zlozvyk je, že aj keď ma kniha nebaví, dočítam ju. Čo sa týka kníh na recenziu, mám takúto skúsenosť (aj prednedávnom). Knihu sa však vždy snažím dočítať, aby bola recenzia čo najdôkladnejšia. Je pravda, že mi vtedy čítanie trvá naozaj dlho, ale akosi si nedovolím knihu odložiť, už len preto, že autor mi knihu poslal a chce vedieť úprimný názor a prišlo by mi to nefér. 

8.  Stretla si sa už niekedy s tým, že si mala krízu v bookstagrame / blogu, kedy si sa tomu chcela venovať, chcela si tvoriť ale tie nápady neboli? Prípadne si nebola spokojná s tým čo si tvorila?  Ako si tieto situácie riešila. 

Veru stretla som sa s tým. Veľakrát sa mi stalo, že som chcela niečo pridať, ale nebola som si tým istá alebo som jednoducho nevedela čo, poprípade čo pod fotku napísať. Vtedy som si zvykla dať pauzu, načerpať inšpiráciu kade tade a skúsiť to znova. Najviac sa to týkalo fotiek. Spočiatku som si prešla rôznymi fázami, ohľadom tvorby feedu. Veľmi dlho mi trvalo, kým som vytvorila feed, ktorý sa konečne páči mne a aj sledovateľom. Preto ma vždy potešia reakcie a správy typu, že ich moje fotky ukľudňujú a pôsobia na nich príjemným dojmom. A síce to trvalo dlhšiu dobu, napokon som našla svoj štýl, ktorým sa chcem uberať.

9.Ako vníma tvoje okolie, že sa venuješ bookstagrame / blogu? (rodina, kamaráti, spolužiaci/kolegovia) Nájdu sa medzi nimi aj neprajníci? (Závisť, neporozumenie v tom čomu sa venuješ a pod.) 

Spočiatku som o tom nikomu nehovorila, vedela o tom len jedna kamarátka, ktorá mi pomáhala pri rozhodovaní. Postupne som to povedala viacerým ľuďom, ale nedá sa povedať, že by to nejako extra riešili. Pri prvej spolupráci som to spomenula aj doma. A síce vedia, že niečo také mám a robím, ale moc pozornosti tomu nevenujú. Občas im poviem nejakú novinku alebo informáciu o tom, čo chystám, ale inak to nikoho neovplyvnilo a nezmenilo. Je to proste niečo moje a ostatní to rešpektujú a nijako do toho nezasahujú. So závisťou som sa ešte v tomto smere od blízkych a ani nikoho iného nestretla.  

10. Ako riešiš negatívne komentáre, negatívne správy a podobne od ľudí, ktorý ťa sledujú? (Keď niečo tvoríš, dávaš do toho čas.) Venuješ tomu čas, snažíš sa to vyriešiť, alebo nad tým len mávneš rukou? 

Pravdou je, že som sa s negatívne ladenými ľuďmi u mňa na profile ešte nestretla. Ani negatívne správy mi nechodia žiadne, naopak len tie povzbudzujúce, za ktoré som vďačná. Ale ak by sa tak stalo a bolo by to k veci (konštruktívna kritika) z toho sa viem poučiť. Ak by však išlo čisto o hate, tak by som to asi neriešila, pretože by mi to prišlo ako strata času a pri takých ľuďoch sa môžete aj „rozkrájať“, aj tak si budú hovoriť to svoje. 

11. Čo by si chcela svojím bookstagramom / blogom odkázať / ukázať / dať svetu? ( Ako lásku ku knihám, rozdávať radosť, možnosť dať pohľad na určitú knihu, motivovať ľudí viac čítať... )

Ja hlavne chcem, aby to tých ľudí u mňa bavilo, aby sa zapájali a potom to baví aj mňa :). Bonusom potom je, keď si niekto napríklad kúpi knihu na základe mojej recenzie alebo odporúčania, keď mi príde milá správa, pípne mi nový komentár pod fotkou atď.  Rada by som samozrejme motivovala aj mladších ľudí, nech dajú knihám šancu. Sama som zvedavá, kam až sa dostanem. Jedno je však isté, baví ma to a chcem sa tomu venovať tak dlho, ako to pôjde.

Čo by si chcela odkázať svojím sledovateľom a čitateľom?

Prajem Vám nech prežijete množstvo „životov“ a dobrodružstiev naprieč knihami. Pokiaľ Vás čítanie, písanie a všetko okolo baví, pokračujte v tom a nenechajte sa ničím odradiť. Hlavne si pamätajte, že knihomoľa z Vás nerobí číslo prečítaných kníh za rok, ale to, že tú knihu vezmete, citovo prežijete a užijete si ju.

A hlavne sa Vám chcem z celého srdca poďakovať, že ste dali môjmu bookstagramu a blogu šancu a baví Vás sledovať moje príspevky a všetko ostatné. Ste skvelí ♥.

Verím, že si tento rozhovor užijete tak, ako som si ho užila ja :).

Chcem sa poďakovať Veronice z profilu @veronicafayes_library, že prijala pozvanie do "The true about" a dovolila nám nahliadnuť troška do jej života bookstagramerky a ukázať nám jej pohľad na tento knižný svet.